Cirkev v obci
Náboženský život bol vo Vadičove už pred rokom 1520. Fara mala role, ktoré príchodom luteranizmu sa stali majetkom luteránskych kazateľov. Farnosť bola založená 10.2.1789 s tromi filiálkami: Stredný Vadičov, Dolný Vadičov a Pažite. Farskí ľud bol katolícky, sčasti tu boli aj židia. Obyvatelia Horného Vadičova boli
v 17. storočí protestanti. V 18. storočí (1716) po stavovských povstaniach dochádza k rekatolizácii a obyvatelia vyznávajú katolícku vieru. Prvý kostol bol drevený, strechu mal slamenú a šindľovú a postavený bol v strede obce. Pri kostole sa nachádzala osobitne stojaca veža. Oltár bol zasvätený sv. Františkovi Xaverskému s jednoduchým tabernákulam. Kostol mal zvonicu s tromi zvonmi. Drevený kostol vyhorel a bolo potrebné postaviť nový. 1.6.1802 bol položený základný kameň na stavbu kostola a súčasne i na stavbu rímskokatolíckej školy (terajšia budova obecného úradu). V r. 1803 bol pripravený stavebný materiál a výstavbu kostola realizovali v rokoch 1804 – 1805. Práce organizoval Jozef Pongrác, ktorý patril k rádu trinitárov. Po skončení všetkých teologických štúdií v kráľovskom seminári v Bratislave bol vysvätený za kňaza, od roku 1790 pôsobil vo farnosti Horný Vadičov. Dňa 2. júla 1806 varínsky dekan Mikuláš Stanček posvätil stavbu kostola. Farnosť vtedy patrila do dekanátu varínskeho archidiakonátu Žilinského a Trenčianskej župy. Kostol sv. Mikuláša s troma oltármi v gotickom slohu je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená, segmentovo zakončenými oknami a pilastrami s rímskou hlavicou. Vnútorné zariadenie je v historizujúcom slohu. V kostole sa nachádza obraz Immaculaty od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1863. Ku kostolu patrí malá predstavovaná veža, krytá stanovou skruhou vysoká asi 30 m.
Vo veži je i ďalšia vadičovská zvláštnosť – hodiny zhotovené laikom, tunajším rodákom Lukáčom Berešíkom Bôtkom. Tento 72 ročný tvorca ich vyhotovil z rôznych poľnohospodárskych súčiastok. Je to kysucká rarita.
Zaujímavým je i osud zvonov, umiestnených vo veži. Najstarší zvon pochádza z roku 1790 odliaty vo Varíne s nápisom: „Fudit Varne 10. Georg Knobloch Ma Neosol. – Cum impensis suis fieri curavit possesio Felsövadiscov. A. 1790“. Tento zvon cez 1. svetovú vojnu v roku 1916 podarilo zachrániť. Ďalšie tri zvony boli v roku 1916 z veže zhodené a použité na výrobu kanónových hlavní. K zvonu z roku 1790 boli v roku 1924 nainštalované terajšie zvony, zvon sv. Mikuláša z r. 1799 a sv. Martina z r. 1720. Tieto zvony boli premiestnené z veže, ktorá stála pri pôvodnom drevenom kostole. Najväčší zvon je zvon sv. Mikuláša, menší je zvon sv. Martina, tretí zvon sv. Petra a Pavla a štvrtý najmenší je zvon Srdca Ježišovho a Panny Márie.
V roku 1935 bol v kostole premiestnený organ na chór, ktorý za pomoci niektorých miestnych remeselníkov postavil občan Horného Vadičova Lukáš Berešík Bôtek. Stojí za podotknutie, že celú opravu vykonali v tom čase za 3 000 Kčs, i keď niektorí remeselníci ohodnotili tieto práce na 8 000 – 12 000 Kčs.
V 1. polovici 19. storočia je postavená katolícká fara. Je to empírová jednopodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu. Uprostred priečelia mierne vystupujúci rizalit členený oknami s polkruhovými rímsami.
Prvým farárom od r. 1790 bol františkán Cyprian Slander. Od 1. augusta 1790 tunajší rodák zo zemianskej rodiny Jozef Pongrác. V období po r. 1904 sa tu striedali mnohí správcovia farnosti. Od r. 1904 do r. 1928 tu pôsobil Andrej Majer, ktorý bol tiež i básnikom pod pseudonymom „Dlhomír Poľský“. Je autorom textu hymnickej piesne „Bože, čos ráčil …“? 6. jún 1937 sa pre občanov Horného Vadičova stáva pamätným. V tento deň je v Kysuckom Novom Meste pochovaný Andrej Majer, ktorý svoje básne skladal v tichosti farskej záhrady a svojimi básňami ospevoval tak milovaný kraj Kysúc o čom svedčí i nasledovná báseň.
Vajčovská
Vajčovskom na stráni bujný orech rastie,
odfúknuť si pod ním, šuhajci, hej! Slasť je,
Páli slnce, páli, sparno koscom, statku,
zhoďte kosy, oslu, zotavte sa v chládku.
Pod orechom tôňa, za podlohou vatra,
láska, ejhoj! Láska v každom srdci šmátra.
Kutrala i v tomto, bláznili ma šelmy,
bláznila som aj ja, nebanujem veľmi.
Hej, vajčovské hoľky, chichotavé findy,
jaký u vás obvyk, nebolo tak nikdy.
Pánboh stvoril srdce a do srdca túžbu,
koho volí túžba, tomu ho daj v službu.
Jedno srdce a v ňom vernosť blčí jedna –
ej! Vajčovská hojza s desaťmi sa jedná.
Po desiatich pasie, nemá dosť na jednom –
škaredý to havran v chotári tom biednom!
Pánboh zmajstril krásku, ozdobil ju láskou,
koho ľúbiš, krásko! Manželstva blaž pásku.
23.VI.1915
V roku 1976 zmenil interiér farského kostola akademický maliar Jiří Jelínek z Českého Brodu, ktorý premaľoval celý jeho vnútorný priestor.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti:
- Cyprián Šandor, františkán – r. 1789 – 1790, pochovaný je vo Vadičove
- Fulgentius Terlenday, františkán – r. 1790
- Jozef Pongrác – r. 1790 – 1797
- Štefan Daniš – r. 1798 – 1811
- Ján Chládecký – r. 1811 – 1828
- Ondrej Peškovič – r. 1828 – 1843
- Jozef Ján Lelkes – r. 1843 – 1848
- Matiaš Szakat – r. 1848 – 1852
- Martin Žucha – r. 1852, dekan zomrel vo Vadičove
- Ján Lenzel – r. 1866 – 1871
- Pavol Biringer – r. 1871
- Ján Lerch – r. 1871 – 1877, pochovaný je vo Vadičove
- Ján Pokorný – r. 1878 – 1880
- Ignác Lemeš – r. 1880 – 1883
- Juraj Gajdošík – r. 1883 – 1887. Zomrel v Nitre dňa 24.10.1929
- Juraj Prokša – r. 1888 – 1894. Zomrel vo Vadičove v roku 1896
- Anton Berhélyi (Brhel) – r. 1894 – 1899
- Michal Bielk – r. 1900 – 1904
- Andrej Majer (Dlhomír Poľský) – r. 1904 – 1928
- Karol Rumpel – r.1928 – 1929, opäť v rokoch 1931 – 1937
- Ignác Kutiš – r. 1929 – 1937
- Felix Mikuš – r. 1937 – 1938
- Ľudovít Nereča – r. 1938 – 1940
- Pavol Horváth – r. 1940 – 1960
- Vojtech Štrbák – r. 1960 – 1974
- Pavol Majtán – r. 1974 – 1981
- Stanislav Bukovan – r. 1981 – 1997
- Ján Sňahničan – r. 1997 – 2010
- Pavol Mitaš – r. 2010
Údaje boli získané z kanonických vizitácií farnosti Horný Vadičov (23.8.1789, 8.6.1815, 4.9.11828) a farnosti Nitra – Dolné mesto (17.3.1789, 10.6.1828.
